Čo hovorí Písmo?
Gal 5,16-25: 16 Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela.17 Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.19 A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo.22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. 24 Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.
Zas to Božie kráľovstvo. A ja stále neviem, ako mám žiť, čo robiť... Neviem to prakticky!
Ak sa vyhýbaš veciem, ktoré píše Písmo, ako smilstvo, okultizmus, žiarlivosť, hnev, ohováranie, či osočovanie, tak problém bude stále tam, kde som hovoril minule. A to náboženské otrokárčenie. Formalizmus. "Modlím sa preto, aby bol Boh spokojný... Chodím do kostola, lebo sa to patrí.... Pomodlím sa toto a toto, a ešte toto, lebo potom ma bude mať Boh viac rád... " BLBOSTI na mraky... Nemôžeš donútiť Boha, aby ťa mal viac rád, ako má. A robiť veci, preto že sa to patrí? A to je načo? Ak sa rozhodneš sám a dobrovoľne, že sa budeš za niečo modliť, dobre. No modliť sa môžeš slovami, ale i skutkami. A nie len slovami či skutkami voči Bohu ale priamo k tomu človeku. Ak žiješ v spojení s Kristom, každý tvoj deň je jedna veľká modlitba. Potom sa s Bohom rozprávaš automaticky, a svoje kroky zosúlaďuješ s Jeho vôľou. A až vtedy to je skutočne modlitba - rozhovor s Bohom.
Počkaj, zosúladiť moje kroky s jeho vôľou, to si už písal... To je tá spravodlivosť, o akej je písané v Písme?
Trafil si klinec po hlavičke. Presne toto, je spravodlivosť. Spravodlivosť pred Pánom. Uplatňovať voľu Nebeského Otca na zemi. Nie je dôležité koľko brožuriek sa denne pomodlíš, koľko krát denne otočíš ruženec a podobne. Dôležitejšie je robiť to, čo od Teba chce Otec. Ako hovorí Písmo - Mt 6,33: "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." Iný preklad hovorí:" A všetko čo potrebujete, bude položené k Vaším nohám." Teda znova opakujem: hľadaj najprv Boží biznis, ktorý treba spraviť, a potom všetko, čo potrebuješ dostaneš. Ako hovorí Písmo Mt 6,26-34, tak to aj funguje.
Ešte k tej modlitbe, keď mi svedomie vyčíta, že sa nemodlím denne aspoň jeden ruženec? Mám ísť proti svedomiu, keď Cirkev učí, že svedomie je Boží hlas v človeku?
Dostali sme sa k veľmi závažnej otázke. Ísť, či nie proti svedomiu? Nie, nechoď proti svedomiu. Ak ideš proti sveodmiu, páchaš hriech - ak ideš proti svedomiu, ešte si buď úplne nepochopil, alebo neprijal to, čo som hovoril. Tvoje svedomie hodnotí skutky podľa toho, v akom myslení žiješ. Ak žiješ v myslení otroka, tak potom svedomie preto, aby si ako otrok proti Pánovi nezhrešil , ťa svedomie ženie do extrémov - až zásluhovosti, aby si neprekročil zákon. No, keď žiješ ako Božie dieťa v Duchu Svätom, Keď je Boh pre teba Otcom a Ježiš tvojim bratom. Keď uveríš naplno, že k spaseniu sú potrebné tri veci (Krst, Obrátenie a prijatie Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania ako spasenia). Nie zákonom, ale skrze milosť a vieru v Ježiša a skutočné rozhodnutie ísť za Ním. A hľadať Božie kráľovstvo a spravodlivosť je cesta, po ktorej môžeš kráčať po tom, ako sa tak rozhodneš. Teda, nebyť otrokom zákona, ale Synom/Dcérou milosti - byť Synom Božím /Božou Dcérou - Synom/Dcérou Kráľa a teda spoludedičom...
A Panna Mária? A svätí? Ako je to s úctou a modlením k ním?
Dosť vážna otázka. Učenie Cirkvi hovorí, že Mária má zásluhy na vykupiteľskom diele. Ale nezabúda na to, že nie Mária, ale Ježiš zomrel na kríži, že to pre poslušnosť Ježiša Nazaretského sme skrze jeho smrť vykúpení milosťou. Nanešťastie, mnohí veriaci a dokonca mnohí kňazi na to zabúdajú. V KKC sa píše, že Márii patrí najväčšia úcta zo svätých a svätým patrí taktiež. Ale klaňať sa treba JEDINE Bohu! A čo ukazuje prax? Mnohí veriaci obehnú celý kostol, pristavia si pri každej soche či obraze, pobozkajú, kľaknú si a modlia sa, niektorí dlhé hodiny. Potom idú okolo Bohostánku a ani sa neobzrú, alebo si sotva kvoknú miesto pokľaknutia. Alebo, modlia sa, aby Mária (alebo hocktorý iný svätý) spravila zázrak. Učenie Cirkvi hovorí: zázrak môže vykonať jedine Boh. Mária/svätý môže za ten zázrak prosiť, ale nie ho sama vykonať. Aj tie Cirvkou potrvedené zjavenia neboli len preto, že to tak chcela Mária ale preto, že Boh povedal, dobre. Viera v to, že svätý/Mária môžu spraviť zázrak sa tak rovná modloslužbe. Bohužiaľ, tento neduh nie je rozšírený len medzi laikmi ale aj v klére. Nie, nie je to spochybňovanie Márie, jej zásluh či spochybňovanie učenia Cirkvi. Práveže je to v súlade s učením Cirkvi a sv. Písmom. Mária môže na ceste k identite Božieho dieťaťa pomôcť, "funguje" ako okuliare, niektoré veci sa cez ňu dokážu lepšie ukázať - lepšie tak, aby boli pre človeka ľahšie pochopiteľné. Ale ona nie je cieľom. Je len prosriedkom na to, aby bola táto cesta ľahšia. Je len barličkou. Nedá sa ani povedať, že je prostredníkom, keďže máme priame spojenie na Ježiša, ktorý je našim prostredníkom medzi nami a Bohom Otcom (Písmo). Takže, modliť sa za niečo a popritom prosíť Máriu/iného svätého o to, aby prosil/a tiež, je dobré. Modliť sa za to, aby Mária či iný svätý vykonal zázrak, to je modloslužba. Lebo sa im pripisujú schopnosti Boha - a klania sa im (KKC - klaňať sa treba jedine Bohu). Dávajú ich na prvé miesto - miesto ktoré patrí Bohu. A to je proti 1. Prikázaniu. Dodržiavanie dekalógu, pri prijatí identity Božieho dieťaťa ide samo - človek ani nemá nejakú moc šancu ísť proti, keď koná a hľadá Božiu vôľu.
